Clopin:
Ráno vždy prebúdza Paríž ten tón zvonov chrámu Notre Dame.
Aj rybár, aj pekár už poznajú zvon, čo znie z chrámu Notre Dame.
Veľký zvon jako búrka tu duní, malý spieva jak stíchnutý žalm
A niektorí vravja, že Paríž má dušu a tá je v chráme Notre Dame.

Počúvajte, no nie su prekrásne?
Toľko farebných tónov, toľko rozličných nálad!
No možno neviete, že nezvonia len tak samy od seba

Bábka:
Nie?

Clopin:
Nie, hlupáčik.
Tam hore vysoko v temnej zvonici býva záhadný zvonár.
Kto je ten zvonár?

Bábka:
Kto?

Clopin:
A čo je zač?

Bábka:
Čo?

Clopin:
Jako sa tam dostal?

Bábka:
Ako?

Clopin:
Pšššš!
Clopin vám to povie.
Bude to príbeh, príbeh človeka a netvora.

Príbeh sa začal v tme na rieke tam poblíž chrámu Notre Dame

1.Muž:
Buď už ticho.

2.Muž:
Nájdu nás.

Quasimodova matka:
Tíško, tíško.

Clopin:
Niekolko cigánov ticho sa plavilo k chrámu Notre Dame.

Prevozník:
4 zlatky za bezpečný vstup do Paríža.

Clopin:
Ale náhle sa prístav stal pascou.
Ach ta hrôza v tme číhal tam sámdiabol, krutá a bezcitná postava, tvrdá sťa kov.

Muž:
Sudca Claude Frollo

Clopin:
Kov zvonov z Notre Dame.

Sudca Frollo zlo a hriechy zo světa chce zniesť
Všade videl samú skazenosť len v sebe nie.

Frollo:
Berte tú cigansku bandu do paláca spravodlivosti.

Vojak:
Hej, čo tam skrývaš?

Frollo:
To, čo ukradla. Zoberte jej to.

Clopin:
Utiekla.

Quasimodova matka:
Ochanu! Zoberte nás pod ochranu!

Frollo:
Dieťa? Ach, netvor!

Arcidiakon:
Zadrž!

Clopin:
Skríkol arcidiakon.

Frollo:
Je to diabol v ľudskej koži, posielam ho zpäť do pekla odkial aj prišiel.

Arcidiakon:
Hlaď na tú preliatu nevinnú krv, ktorou znesvetil si chrám.

Frollo:
Som nevinný, nemala mi unikať.

Arcidiakon:
A teraz krv tohoto dieťaťa chceš pridať k svojim podlostiam.

Frollo:
Moje svedomie je čisté.

Arcidiakon:
Luhaj sám sebe a svojim verným.
Vrav si, ja čisté svedomie mám.
Ty však vieš, že sa před pravdou neschováš.
Každý tvoj hriech potrestá náš chrám Notre Dame.

Clopin:
Vtom ten mocný pán a vládca, hádam prvýkrát,
Dostal strach, že jeho dušu môže stihnúť pád.

Frollo:
Čo mám urobiť?

Arcidiakon:
Postaraj sa o dieťa, vezmi si ho za svoje.

Frollo:
Čo? Ja mám si vziať túto obludu?
Tak dobre, ale bude žiť s tebou v chráme.

Arcidiakon:
V cháme? A kde?

Frollo:
Hocikde.
Len ho niekam zavri, kde ho neuvidí nik.
Trebárs vo zvonici.
A kto vie, cesty Pána sú nevyzpytaťelné.
Eště sa mi môže hodiť na nejaký trik, ten nešťastník.

Clopin:
A Frollo dal tomu dieťaťu kruté meno,
Meno, čo značí nepodarok.
Quasimodo.
Tú záhadu záhad snáď vzriešia nám zvony chrámu Notre Dame.
Kto z nich je netvor a kto z nich je pán?
Spievaj zvon, zvon, zvon, zvon, zvon, zvon, zvon, zvon, chrámu Notre Dame.